Mám kamošku, dievča, ktoré poznám dlho. Dievča, ktoré pochádzalo z rodiny, v ktorej jeden z rodičov zatvoril za sebou a za spoločným rodinným životom dvere. Potichu, tak aby nebolo počuť bolesť, ktorú ( možno ) v sebe mal. Utiekol za niekým, kto zohrieval jeho posteľ dávno predtým, než sa odhodlal pozrieť do očí svojej žene a deťom so zbaleným kufrom v ruke. Nepovedal im nič, žiadne argumenty na svoju obranu,len prostý útek. Matka mojej kamošky sa zosypala, tak ako by sa zosypala každá žena, ktorá stratí muža,ktorého miluje. Moja kamoška sa zosypala tiež, nenávidela ho, nenávidela ju. Mladú milenku svojho otca, ktorá jej rozvrátila rodinu. Tak na to pozerala pred rokom. Dnes sa stala ona milenkou muža,do ktorého je beznádejne zamilovaná a ktorý je v manželstve so ženou s ktorou má deti. Pre pár dňami sme sedeli na káve a ona povedala :
- Pred rokom som nechápala otcovú mladú , dnes tu sedím a som to ja , ktorá tú mladú dokonale chápe.
Zvláštny paradox, však?
XXX
Moja známa je vo vzťahu viac než pol storočie. Dobre, preháňam,ale tí dvaja sú spolu odkedy som ich spoznala. Idylický pár. Takmer idylický pár. Boli mi sympatický obaja a jemu som bola sympatická ja o čosi viac než je vhodné. Návrhy na kávu, rande, sex som brala so začiatku s humorom. Keď sa to opakovalo častejšie než často, tak som mu jasne povedala, nech mi dá pokoj. A on mi ten pokoj dal. Horšie je, že ho nedal ďalším spoločným priateľkám, z ktorej jedna z nich podľahla jeho sladkým a ľútostivým rečičkám.
K. to vedela, mesto je malé, ľudia sú klebetní. Vravela som jej :
- Načo máš doma chlapa, o ktorom vieš, že ťa podvádza?
- Lenže ja ho milujem
- A stojí  ti ta láska za to?
- Možno je to len také obdobie a prejde ho to.
- A keď ho to neprejde? - spýtala som sa. K. zdvihla smutne hlavu, rozplakala sa  a povedala :
- Nemôžem opustiť niekoho, koho milujem viac než samú seba.
XXX
Všetci do jedného žijeme vo vzťahoch, v ktorých štvrtina je naozaj úprimne šťastná. Bohužiaľ tá druhá zvyšná časť je podvádzaná, klamaná, nešťastná alebo žijúca vo vzťahoch v ktorých prečkáva na niečo lepšie.  Tak položme si ruku na srdce a povedzme si, načo byť vo vzťahu s niekým, koho nemilujeme len preto aby nám vyplnil istý  časový úsek nášho života.
Viem, možno si hovoríte, že by ste sa zachovali v danej situácií inak. Každý by sa zachoval inak, ak sa to netýka vlastného životného príbehu. Vieme hrdo bojovať, konať racionálne, postaviť si hlavu... ak ide o príbeh našich priateliek. Od istého obdobia tieto ženy neodsudzujem, nekývem nad nimi hlavou preto lebo konajú inak, než sa od nich očakáva. Lebo nie som od nich o nič lepšia..a kto vlastne je?