Je t’aime.
Te amo. Ich liebe dich. Kocham cię. I love you. Miluji Ťě. Milujem Ťa. Koľkokrát
sme tieto slová niekomu povedali, koľkokrát sme to od niekoho počuli. Sú to
prekrásne slová, no uvedomujeme si v plnom rozsahu čo znamenajú? Na svete
nie sú viac emotívnejšie slová ako tieto. Niektorí dokonca aj v dnešnej
dobe ich nedokážu povedať milovanej
osobe, uvedomujú si akú silu a moc
majú tieto slová.
Moje prvé milujem Ťa, ktoré som povedal vo svojom živote bolo v noci z 30.júna na 31.júna. v roku 2008. Mnohí z Vás si pomyslia: „Ako si môže niekto takú hlúposť pamätať? Veď to nič nie je, nič to neznamená.“ Práve v tom je ten fígeľ, že v tom je všetko.
V tej zložitej dobe bolo všetko tak, že som sa zamiloval do zadanej baby. A aby ste sa nedivili, bolo to tak pôvabné svojím vývojom, až sa raz ocitla v noci u mňa doma. Ležali sme spolu v mojej izbe. Ona ležala na vyššej posteli, ja na vysúvacej pár centimetrov pod ňou. Držali sme sa za ruky. Ona driemala, ja som mal podopretú hlavu voľnou rukou a sledoval som ju. Vtedy som si to uvedomil. Uvedomil som si, že každý pohľad na ňu, na jej smiech, na jej tvár, každý jeden pohľad na ňu bol zmesou nesmiernej lásky. Túžil som jej dať modré z neba, moju dušu, moje srdce, všetko len pre to, aby som videl, že je šťastná. Cítil som ako milujem jej smiech, jej dych, jej reč, jej kašeľ, jej žmurkanie. Cítil som ako milujem jej oči, uši, pery, tvár, nos, znamienka, úsmev, pohľad, hlas. Ako milujem jej povahu, jej názory, jej osobnosť, jej tvrdohlavosť , jej panovačnosť. Videl som v nej môj symbol šťastia a radosti, môj dôkaz života a elánu, bola mojím odrazom lásky a nehy, mojím obrazom obety a ľudskosti, mojou maľbou krásy a pôvabu. Bola mojím teplom v zime, mojím svetlom v tme, mojím heroínom, mojou vodou, mojím vzduchom. Bola mojou oporou a ochranou pred zlým svetom, mojou obranou pred bolesťou a smútkom, mojím štítom pred urážkami a neúspechom. Láska, neuveriteľná a všemocná ma obklopila a túžila po tom byť vypočutá.
- Milujem Ťa... – povedal som potichu, no jasne a zreteľne.
Rýchlosťou ako keď sa na semafore na prechode pre chodcov menia farby zo zelenej na červenú, takou rýchlosťou otvorila oči. Zahľadel som sa do nich tak ako nikdy predtým. A videl som v nich všetko. Bolo to ako sa dívať na tisícky hviezdnych galaxií v zmesi miliónov farieb. Bolo to ako keď Kopernik zistil, že centrom našej sústavy je Slnko, ako keď Kolumbus zakotvil na brehoch Ameriky, ako príjemná bolesť hlavy z jablka, ktorá padlo Newtonovi na hlavu. Videl som v jej očiach porozumenie, ba čo viac jej pohľad mi dal pocit, že cítila moju lásku cez tie slová. Cítila, že tie dve neskutočné slová sú plné úprimnosti, rešpektu a nesmiernej pokory voči nej. V tej jednej jedinej sekunde, keď som sa jej ponoril do duše skrz jej nádherné oči som pocítil ako veľmi ju milujem.
A ako je to teraz? Stále ju milujem rovnako, ak nie viac...
Preto si vždy uvedomme aké mocné sú slová milujem Ťa a čo všetko dokážu spôsobiť. Komu by sme ich mali povedať, ku komu cítime naozajstný, ten prekrásny cit, ktorý sa žiaľ nedá nijak širšie opísať ako slovom, láska. Nepoužívajme slová milujem Ťa len tak, z poblúznenia, z očarenia, zo sympatií k niekomu na to, aby sme s ním mohli manipulovať. A zároveň si vážme, ak máme tú česť a dar, že nám niekto tie krásne slová povie a cítime tu lásku z druhej strany. Vedzte, že nie každý na tomto svete je milovaný, alebo ešte horšie, nemiluje.
A čo Vy, pamätáte si kedy a komu ste povedali svoje prvé „Milujem Ťa“ ?
D.J.P.
Moje prvé milujem Ťa, ktoré som povedal vo svojom živote bolo v noci z 30.júna na 31.júna. v roku 2008. Mnohí z Vás si pomyslia: „Ako si môže niekto takú hlúposť pamätať? Veď to nič nie je, nič to neznamená.“ Práve v tom je ten fígeľ, že v tom je všetko.
V tej zložitej dobe bolo všetko tak, že som sa zamiloval do zadanej baby. A aby ste sa nedivili, bolo to tak pôvabné svojím vývojom, až sa raz ocitla v noci u mňa doma. Ležali sme spolu v mojej izbe. Ona ležala na vyššej posteli, ja na vysúvacej pár centimetrov pod ňou. Držali sme sa za ruky. Ona driemala, ja som mal podopretú hlavu voľnou rukou a sledoval som ju. Vtedy som si to uvedomil. Uvedomil som si, že každý pohľad na ňu, na jej smiech, na jej tvár, každý jeden pohľad na ňu bol zmesou nesmiernej lásky. Túžil som jej dať modré z neba, moju dušu, moje srdce, všetko len pre to, aby som videl, že je šťastná. Cítil som ako milujem jej smiech, jej dych, jej reč, jej kašeľ, jej žmurkanie. Cítil som ako milujem jej oči, uši, pery, tvár, nos, znamienka, úsmev, pohľad, hlas. Ako milujem jej povahu, jej názory, jej osobnosť, jej tvrdohlavosť , jej panovačnosť. Videl som v nej môj symbol šťastia a radosti, môj dôkaz života a elánu, bola mojím odrazom lásky a nehy, mojím obrazom obety a ľudskosti, mojou maľbou krásy a pôvabu. Bola mojím teplom v zime, mojím svetlom v tme, mojím heroínom, mojou vodou, mojím vzduchom. Bola mojou oporou a ochranou pred zlým svetom, mojou obranou pred bolesťou a smútkom, mojím štítom pred urážkami a neúspechom. Láska, neuveriteľná a všemocná ma obklopila a túžila po tom byť vypočutá.
- Milujem Ťa... – povedal som potichu, no jasne a zreteľne.
Rýchlosťou ako keď sa na semafore na prechode pre chodcov menia farby zo zelenej na červenú, takou rýchlosťou otvorila oči. Zahľadel som sa do nich tak ako nikdy predtým. A videl som v nich všetko. Bolo to ako sa dívať na tisícky hviezdnych galaxií v zmesi miliónov farieb. Bolo to ako keď Kopernik zistil, že centrom našej sústavy je Slnko, ako keď Kolumbus zakotvil na brehoch Ameriky, ako príjemná bolesť hlavy z jablka, ktorá padlo Newtonovi na hlavu. Videl som v jej očiach porozumenie, ba čo viac jej pohľad mi dal pocit, že cítila moju lásku cez tie slová. Cítila, že tie dve neskutočné slová sú plné úprimnosti, rešpektu a nesmiernej pokory voči nej. V tej jednej jedinej sekunde, keď som sa jej ponoril do duše skrz jej nádherné oči som pocítil ako veľmi ju milujem.
A ako je to teraz? Stále ju milujem rovnako, ak nie viac...
Preto si vždy uvedomme aké mocné sú slová milujem Ťa a čo všetko dokážu spôsobiť. Komu by sme ich mali povedať, ku komu cítime naozajstný, ten prekrásny cit, ktorý sa žiaľ nedá nijak širšie opísať ako slovom, láska. Nepoužívajme slová milujem Ťa len tak, z poblúznenia, z očarenia, zo sympatií k niekomu na to, aby sme s ním mohli manipulovať. A zároveň si vážme, ak máme tú česť a dar, že nám niekto tie krásne slová povie a cítime tu lásku z druhej strany. Vedzte, že nie každý na tomto svete je milovaný, alebo ešte horšie, nemiluje.
A čo Vy, pamätáte si kedy a komu ste povedali svoje prvé „Milujem Ťa“ ?
D.J.P.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára