štvrtok 26. júla 2012

4. KAPITOLA (NE)NECHAJ MA ÍSŤ

Bolo poludnie na ďalší deň keď som premýšľala nad tým, prečo by som mala ísť do toho supermarketu za Damasom.
Nenachádzala som však žiadne racionálne odpovede a tak som jednoducho len išla. Bol tam, pri rovnakom regály ako včera, jemne zdvihol zrak a povedal aby som počkala. V hlave som si hovorila, že mu dávam päť minút ak nepríde, tak idem domov. Samozrejme, že som mu nedôverovala. Damas bol však rýchly, nezabudol si však obliecť svoj obľúbený sveter.
Ihneď som sa začala smiať.
-Niekedy vás zoberiem do obchodov - povedala som, keď kráčal predomnou potichu.
- Kam ideme? - vypytovala som sa netrpezlivo.
- Laura, mlč., - vravel a ja som teda mlčala.
Vonku začalo pršať a ja som samozrejme odmietla ísť pešo po daždi, veď som bola u kaderníčky, nie?
Zastavila som pred vstupnou halou do supermarketu a pozerala som sa na Damasa ako pokojne a pomaly kráča cez dážď, akoby ho vôbec nevnímal.
- Ty blázon, nemysli si, že pôjdem po daždi !- kričala som naňho.
- Skutočne? - zakričal na mňa z diaľky a ja Laura Šípošová som začala utekať za ním po tom pekelnom daždi !
Zašli sme za roh, kde sme videli dlhú cestu. Damas na chvíľu zastal, počkal ma kým za ním dobežím a povedal mi :
- Táto cesta, - povedal a ukázal na ňu, -  je škola Laura. Môžem ťa naučiť vidieť svet krajšie, v iných farbách ako ho vidíš ty, ale iba vtedy keď to budeš naozaj chcieť. Život máš len jeden a ty ním zaobchádzaš ako s peniazmi. Míňaš ním. Tvoje srdce vie, že je to pravda, ale tvoja myseľ sa presviedča, že je tomu inak.

Kvapky mi stekali po tvári, cítila som ako sa mi zlieva drahý make-up, ako mám vlasy celkom mokré a telo sa mi chvelo od zimy. A potom ma napadlo kto je Damas.
Damas je určite jehovista.
- Ty si jehovista?, - spýtala som sa ho celkom nepochopene.
Damas veľmi rýchlo prekrútil očami a povedal :
- Budem tvoj učiteľ.
- Učiteľ čoho?
- Učiteľ tvojho života.
- Ty si v sekte?- ešte raz som to skúsila.
Damas sa ku mne otočil, veľmi dlho mi pozeral do očí a povedal mi :
- Ivan sa stretáva so svojou bývalou ženou a nemiluje ťa Laura, tak ako ty nemiluješ jeho.
Moje telo sa v tú chvíľu premenilo na uhlík, naozaj. Inak to povedať neviem. Cítila som ako ma niečo priamo a veľmi intenzívne rozožiera. Myslím, že to bola pravda, ktorú mi niekto celkom konkrétny, v ten upršaný deň povedal.
- Čo to má všetko znamenať?-pýtala som sa.
- Ty to vieš lepšie Laura ako ja. To je chvalabohu tvoj život, nie môj.
- Čo odomňa chceš?
- Dnes je už koniec našej cesty,- vravel mi a začal utekať ďalej po daždivej ceste. Už som za ním neutekala, len som sa naň pozerala ako sa vytráca.

XXX

Chlapi, ktorí opúšťajú manželky kvôli mladým milenkám,vedia, že robia chybu.
Vedia to, ale i napriek tomu to robia, ubližujú a vedia zahodiť všetok čas, ktorý bol budovaný kvôli niekomu kto je dobrý v posteli.
Kto je mladší.
Kto im na chvíľu zdvihne sebavedomie.
Kvôli takej žene akou som ja.
Rútila som sa taxíkom domov od Damasa veľmi rýchlo, Ivan stál v kuchyni, pozeral na moje premoknuté telo, rýchlo mi podal osušku a spýtal sa ma prečo nenosím dáždnik.
Mlčala som, zababušená v osuške a pozerala som na svoje oči v kúpelni. Ivan otvoril dvere do kúpelne a spýtal sa ma :
- Niečo sa stalo Laura?
- Nie, všetko je v poriadku, -usmiala som sa.
- Si si istá zlatko? - opýtal sa ma ešte raz lebo mi neveril a ja som prikývla, že určite.
Stopercentne.
To občas ženy robia, klamú, aby niekto druhý nebol smutný.

Vtedy som v tej kúpelni strávila hodinu, možno i viac. Nepamätám sa na to celkom presne. Premýšľala som nad tým prečo Ivan zahodil všetky spomienky, spoločné plány, sny, budúcnosť, kvôli mne.A potom ma napadlo, že to musel možno urobiť, aby si uvedomil ako veľmi miluje svoju prvá ženu.
Vtedy ma to napadlo, že Damas mal pravdu.
A ja som potrebovala vedieť viac o tej ceste.





2 komentáre: