Čítala som nám v pohľadoch, že nevieme čo chceme i keď už dávno nemáme 15 rokov, mali by sme byť vyrovnané a racionálne. Máš 25 mala by si vedieť, čo chceš od života !! Počula som ako to ženy hovoria ženám, ako rady a pri tom večer keď sedia doma premýšľajú a hodnotia či sa tá neistota netýka tiež ich.A ešte som počula mužské vyjadrenia, že ženy nevedia čo chcú, ale kým to nedostanú tak nedajú pokoj, že sú hysterické a zúfalé, že nevedia ohodnotiť mužov a na každé mužské konanie odvrkneme, že je zlé, zlé, zlé !! Videla som smutné ženy, ktoré večne odznova vysvetľujú mužom, že nepotrebujú 24 hodinovú dôkladnú pozornosť, obdiv, že nechcú z mužov urobiť robotov na dokonalý život, že nepotrebujú kvety, dary, ani iné materiálne kraviny, ktoré neskôr budú chcieť vystreliť do vesmíru. Videla som ich sebaobviňovanie, dlhé pohľady do zrkadla a otázku: Do kedy sa nebudeme ešte chápať?
Možno i preto píšem tento článok, preto, aby som si opäť raz povedala, že byť ženou je niekedy príliš únavné. Máme v sebe večné otázniky, milón dohadov a odpovede žiadne. Pretože to robíme, keď sme smutné, krivdíme si a terorizumeme tým okolie :)
Ale i napriek tomu všetkému viem, čo chcú ženy, čo milujú ( aspoň tie v mojom okolí ).

Mohla by som Vám napísať, že ženy sú na dary.
Na diamanty, dovolenky, autá, byty, domy, vily a pár peňazí na účte. Ale, čo ja viem? Ja vlastne také ženy ani nepoznám. Poznám tie normálne, ktoré sú na filmy, festivaly, na kvety, na výhľady, na dotyky a na smiech. Také, ktoré sú na kávu, na oberanie jabĺk, na púpavu,cestovanie a dobrú hudbu. Na vyprážanie rezňov a farbenie vlasov, na odpovede na položené otázky, na analýzu správania a dôkladne pozorovanie, na činy,  na ( občasné ) stratenie sebavedomia a najmä všetky do jedného su na lásku.
XXX
L. pred pár rokmi prepichla gumy na aute svojmu frajerovi.
Bolo to z lásky. Vtedy z tej zúfalej, ale lásky.
Dnes tu sedím, v hlave mám milión príbehov mojich priateliek a vravím si, že sa mýlim, že vlastne vieme čo chceme. I keď to občas ukrývame za slová, za drobné náznaky alebo i tie veľké, vtedy keď tlačíme na pílu alebo sme už len ticho, lebo sme rezignovali.  Možno ide len o to, že zo žien sa stávajú niekedy blázni len preto, že nik ich za toho blázna nechce považovať.
Dnes už nesúdim.
Ženy.
Ich činy.
Ich výkriky.
Pohľady.
Postoje..
Boj.

Ale nesúdim ani mužov, ktorí nerozumejú, nechápu, nevedia čítať ženám z pier, vtedy keď ich potrebujú.
Lebo viem, že ak veríte na lásku, tak príde. Ak bude jej čas, tak ju musíme nechať odísť. Ak má umrieť, , tak umrie a žiadne umelé prístroje na jej záchranu nepomôžu. Ak má prežiť, prežije a ak ste ju našli, mali by sme sa z nej radovať a nie brániť.Nič totiž nie je večné, dokonca ani Vy. Muži pristupujte k ženám s láskou a ženy pristupujte k mužom s láskou. Tá láska sa Vám vráti, možno v inej podobe, ale vráti.
Dovtedy sa točme naďalej životom a skúsme sa viac chápať. :)